Miki Skuta je pravdepodobne najvšestrannejším klaviristom Slovenska. Narodil sa v Komárne, študoval na Konzervatóriu v Bratislave a v Paríži u Clauda Helffera. Mal sólové koncerty v Londýne, Paríži, Budapešti – vo veľkej sále Hudobnej Akadémie, v Berlíne, vo Viedni ale aj napr. v Novosibirsku. Jeho nahrávku Bachu spomína aj v Londýne vydaná odborná kniha „1001 classical recordings you must hear before you die”.
V deväťdesiatych rokoch si vybudoval úspešnú kariéru ako jazzový klavirista. Popri všetkých slovenských jazzmanoch pravidelne vystupoval aj s poprednými sólistami Rakúska. Mal vystúpenia aj s takými osobnosťami, ako Wolfgang Muthspiel, Thomas Sztanko, Jiří Stivín, Mark Feldman, Didier Lockwood. Napísal pesničky pre herca Attilu Kaszása, concerto pre rakúskeho husľového virtuóza Benjamina Schmida, hudbu pre viaceré slovenské rozprávky, ako aj na jeho jazzových albumoch sú jeho vlastné skladby. Na jeho free, voľne improvizovaných nahrávkach spoluúčinkuje rakúsky trombonista Bertl Mütter, alebo slovenský trubkár Marek Piaček.
Ako gitarista ešte v rokoch 1974–76 bol členom komárňanskej rockovej kapely „Gymnasium Hungaricum“. Nikdy sa nevzdal gitary, ale intenzívnejšie sa jej začal znovu venovať až v posledných rokoch. Vystupoval na koncertoch Pavla Hammela, vlani na festivale súčasnej hudby Melos Ethos a na jednom z koncertov rakúskej formácie súčasnej hudby OENM v Salzburgu.
Spolu s manželkou Norou v roku 1996 založili „Skuta Piano Duo“. Odvtedy koncertovali vo viacerých štátoch Európy.
Miki Skuta bol vyznamenaný cenou Kryštálové krídlo a Frico Kafenda.